htmlcode

Prvým filmov, ktorý som na Artfilme videl bol Kráľ pingpongu (orig. Ping - pongkingen). Ako fanúšik pingpongu som si myslel, že to bude nejaká dráma zo športového prostredia, avšak mýlil som sa. Pingpong nebol hlavným námetom filmu, ale príbeh o chlapcovi, ktorý má problém vychádzať za dobre so svojím bratom a s tým spojené stále súperenie o otcovu priazeň, ale aj súperenie o to, kto je lepší v pingpongu. Hlavný hrdina Rille nie je spokojný s tým ako vyzerá, nemôže si nájsť dievča a myslí si, že je adoptovaný. Mne osobne sa ten film veľmi páčil, bol taký ako zo života, aj keď niektoré konanie postáv nebolo zrovna najrozumnejšie. Považoval som to za krásne otvorenie festivalu(aj keď to premietali až tretí deň, ale až vtedy som sa dostal do kina). Bol som nadšený a tešil som sa na ďalšie filmy a dúfal, že aj tie ostatné budú také dobré ako tento.

V ten istý deň bol ešte väčší dôvod radosť. O 20:00 začínal film Martina Scorceseho Rolling Stones: Shine a Light. Hudba Rolling Stones mi pred premiérou moc nehovorila, ale pár pesničiek som poznal a tú ich najznámejšiu musí poznať azda každý. Hovorím o pesničke Satisfaction, ktorá vo "filme" odznela až na konci. Film mal označenie dokument a tak som aj očakával, že to skôr bude o kapele plus nejaké ich piesne. Ale nebol. Ale to nebolo žiadne mínus. Po zaujímavom začiatku, kde Marty ešte pred začiatkom podujatia v Beacon Theatre dohaduje s chlapcami zoznam piesní, ktoré zahrajú sa začína koncert piesňou Jumpin Jack Flash. A v tom momente som ostal nadchnutý nad výkonmi chlapcov z Rolling Stones, hlavne Micka Jaggera a Keitha Richardsa. Šesťdesiatnici to roztočili a bavili počas celého koncertu a zavolali si aj pár hostí. Neviem odhadnúť, čo užívaju ale taký vitálny by som v takom veku chcel byť aj ja. Medzi niektorými pesničkami boli krátke zostrihy o Rolling Stones, ich minulosti alebo záznamy nejakých interview. Najviac ma potešila otázka - Kým by ste boli, keby ste nebol Mickom Jaggerom? A Mick sa usmial a povedal: "Bol by som niekým iným." Tento film/dokument sa mi páčil, ale jeho dlhú stopáž už ku koncu bolo cítiť, ale už spomínaná pieseň Satisfaction to zachránila.(po pravde - jeden člen z našej skupiny trochu zaspal, ale bol unavený, takže sme to ospravedlnili) Ešte sme chceli stihnúť aj Bažant Kinematograf, ale keď sme prišli tak film bol už v polovici, čo nás sklamalo ale na druhej strane sme boli radi, že sa pôjdeme aj konečne vyspať.