htmlcode

Musím sa s vami podeliť o jeden nepríjemný zážitok, ktorý sa mi stal včera v ten krásny pondelok. Ale nakoniec to nebolo až také zlé - rýchle jednanie a potiahnutie za nitky pomohli. Ide o to že som dostal tzv. papuču na našu krásnu Felíciu, takú nevinnú, krásnu Felíciu. Potreboval som v našom meste zaparkovať ale nemohol som nájsť voľné miesto na žiadnych mnou známych parkovacích miestach. Musel som s kamarátom improvizovať a nakoniec sme našli celkom odpovedajúce miesto.

"Vidíš tú značku kámo"?
"Nič to je v pohode to pre nás neplatí"
"No jasne, ved to je len zákaz zastavenia"

Áno, bol to len zákaz zastavenia. Stál som meter v zákaze, ale to som zistil až potom.

Po vybavovačkách v meste sa vraciame k autu a už z diaľky som videl nejaký papier nalepený na dverách auta. Vravím si buď je to nejaká blbá reklama alebo je to pokuta. Nakoniec to bolo ešte horšie, keď som uvidel papuču. Moje krásne predstavy s výplatou, ktorá mi zrovna prišla na účet sa rozplynuli ako dym. V prvom momente som nevedel, čo robiť nevidel som žiadnych policajtov na blízku tak nás asi napadlo, že musíme skočiť na Mestskú políciu. Cesta bola sprevádzaná samozrejme totálnym nadávaním z mojej strany na stranu strážcov zákona. Bolo mi úplne zle a cítil som sa bezradne. Veľká pokuta (max. sadzba pri bote je 2000,-) plus mne zápis, pretože som ešte v skúšobnej dobe by mi pekne pokazili rozbehnuté prázdniny. Napadla ma už len jediná vec. Zavolal som svojmu mega/super/uber/ susedovi, ktorý má nejaké tie známosti v CIA v pozná aj náčelníka Apačov a z hrozných dvoch tisícok sa stalo tristo korún a žiadny zápis. Samozrejme pred pánmi policajtami som musel predviesť svoje herecké schopnosti (bolo mi nakázané od suseda), ktoré zahŕňali krívanie,(vraj, že som potreboval lieky na nohy), a potom totálne presvedčovanie, že som iba študent (čo je relatívne pravda), ktorý má málo peňazí (to som nemusel ani hrať) ale našťastie to vybavoval so mnou milý mladý policajt, ktorý ma upozornil do budúcnosti, vysvetlil mi, čo znamenala daná značka (na tú značku do smrti nezabudnem) a vypýtal si tristo kačiek. Dámy a slečny by z toho možno mali len upozornenie, ale nemal som šťastie, že by to so mnou vybavovala nejaká slečna/pani policajtka. Zalial ma pot ale aj víťazný pocit, pretože z hroznej situácie som sa celkom ľahko dostal. Aj keď som sa nevyhol doživotnej traume z parkovania v našom meste, ktorej sa už asi nikdy nezbavím ale predsa lepšie ako keby som mal doživotnú traumu zo šoférovania, keby som to niekde zapichol.